Úvod

Evolučne najmladšia mozgova kôra ma 6 vrstiev. Aferentné vplyvy prichádzajú predovšetkým do jej IV. vrstvy. V nej sa končia špecifické thalamokortikálne dráhy. Tieto dráhy privádzajú informácie z jednotlivých receptorov. IV. vrstva sa preto označuje ako receptorová vrstva.

Vo vrstve I končia nešpecifické thalamokortikálne dráhy a vedú do rozsiahlych oblastí mozgovej kôry. Ich prostredníctvom pôsobí vplyv vzostupného systému RF a difúzneho thalamového projekčného systému.

V neprítomnosti nepretržitého prúdu nervových signálov z nižších oblastí CNS do kôry, kôra sa stáva nepotrebnou, čo má za následok, že osoba môže upadnúť do kómy a preto sú dôležité aktivačné systémy, ktoré sú nutné pre kontrolu chovania, vegetatívnych a motorických funkcií.

Topograficky je mozgová kôra rozdelená do oblastí so špecializovanými funkciami, komprimovanými do malých frakcií povrchu mozgovej kôry s dobrou definovateľnosťou (obr. 1).

Obr. 1. Oblasti povrchu mozgovej kôry.

Asociačné oblasti neokortexu

Väčšinu zostávajúceho povrchu mozgovej kôry tvoria asociačné oblasti, kde je nervová informácia spracovaná na najvyššej úrovni, akej je organizmus schopný.

Asociačné oblasti sú časti, kde sa vytvára dlhotrvajúca pamäť a kontrola takých funkcií, ako je naučenie jazyka, reč, matematická schopnosť, abstraktné myslenie, symbolické myslenie, komplexná motorická zručnosť a pod.

V asociačných oblastiach neokortexu dochádza ku komplexnému spracovaniu informácii prichádzajúcimi do projekčných oblastí a k prepojeniu na výkonné neuróny motorických efektorových oblastí.

Kôrové asociačné oblasti sú súčasťou komplexnejšieho asociačného systému, do ktorého patria aj rôzne podkôrové časti mozgu.

Rozlišujeme:

• Motorické asociačné funkcie.
• Senzorické asociačné funkcie.

Pre senzorické asociačné oblasti je chakteristické:

• Konvergencia niekoľkých zmyslových modalít do určitej asociačnej oblasti.
• Vzájomná prepojenosť jednotlivých kôrových oblastí (asociačných s projekčnými) a prepojenosť asociačných kôrových a podkôrových oblastí (predovšetkým s thalamom).
  • Zložitá prepojenosť asociačných oblastí umožňuje priame a nepriame prepájanie impulzov ku ktorejkoľvek nervovej bunke v mozgovej kôre, resp. k podkôrovým oblastiam;
  • Bunky nie sú špecializované na určité zmyslové modality, preto sa ich poškodenie neprejavuje poruchou špecifickej funkcie, pokiaľ sa zachová dostatočný počet buniek, ktoré môžu výpadok kompenzovať;
  • Pri rozsiahlom poškodení vznikajú poruchy najmä v poznávacej schopnosti jedinca.

Určitú čiastočnú špecializáciu asociačných oblastí možno pozorovať napr. v oblasti gyrus suprasylvius, kde v jednej časti prevládajú sluchovo-zrakové asociácie a v druhej časti sluchovo-somestetické asociácie. Táto špecializácia nie je taká jednoznačná ako v projekčných oblastiach.

V ľudskom mozgu existuje ešte ďalší systém dráh s asociačnou funkciou. Sú to nervové vlákna prechádzajúce ako corpus callosum z jednej hemisféry do druhej – komisurálne dráhy. Vzájomné prepojenie obidvoch hemisfér má význam pre výmenu skúsenosti medzi hemisférami a schopnosť zakódovať získanú informáciu v obidvoch hemisférach.

Z funkčného hľadiska rozoznávame zvlášť 3 oblasti (obr. 2):

Obr. 2. Hlavné asociačné oblasti neokortexu.

Prefrontálna kôra

Do prefrontálnej oblasti prichádzajú aferentné dráhy predovšetkým zo špecifických nesenzorických jadier thalamu (z nuclei anteriores thalami do gyrus cinguli a z nucleus dorsomedialis k väčšej časti prefrontálnej kory).

Prefrontálna kôra je prestúpená mnohými intrakortikálnymi spojmi so supresorickými oblasťami a s projekčnými poliami zrakového a sluchového analyzátora.

Aferentné asociačné spoje prefrontálnej kôry sú základom potláčania aktivity extrapyramidového systému a potláčania emócií (tlmenie aktivity limbického systému).

Laterálne neokortikálne časti prefrontálnej kôry sa významne zúčastňujú na formovaní intelektu a temperamentu človeka a majú význam pre celkové chovanie organizmu.

Poškodenie prefrontálnej kôry

• Zmeny aktivity
  • Prechodná apatia sa strieda s hyperaktivitou, t.j. odtlmením všetkých aktívne získaných schopností. Niekedy pacienti nie sú schopní ukončiť prebiehajúcu činnosť.
• Zmeny emociality
  • Zviera upadá do stavu zúrivosti. U človeka nastanú emočné zmeny, napr. zmena postojov voči bolesti.
• Zmeny sociálneho správania
  • Zviera stráca strach pred príslušníkmi iného druhu a mení sa aj jeho vzťah k jedincom vlastného druhu. Človek často stráca spoločenské zábrany.
• Zmeny vyššej nervovej činnosti
  • Zhoršuje sa fixácia podmienených reflexov, schopnosť získavať nové pamäťové stopy, narúšajú sa zložitejšie formy aktívneho útlmu a schopnosť zaraďovať udalosti v čase. Človek súčasne stráca sebakritickosť – preceňuje svoje schopnosti, stráca schopnosť vytvoriť si vlastný úsudok. Postihnutí jedinci napr. opakujú bez akejkoľvek kritickosti názory svojho okolia.

Všetky tieto zmeny možno spoločne charakterizovať ako „zmenu osobnosti“. Na základe experimentálnych a klinických pozorovaní možno zhrnúť, že úlohou frontálneho laloka je predovšetkým vytvárať individualitu každého jedinca.

Spracoval: Doc. RNDr. Pavol Švorc, Ph.D., Katedra fyziologie a patofyziologie LF OU v Ostravě