- E-learningová podpora mezioborové integrace výuky tématu vědomí na UP Olomouc - http://pfyziolmysl.upol.cz -
Spánok a bdenie
Posted By 0003 On 13.7.2013 @ 8:43 In Motivace, jednání, chování, emoce,Vnímání | Comments Disabled
Bdenie, bdelý stav, je fyziologický stav, pri ktorom organizmus dynamicky komunikuje s prostredím. Pre udržanie stavu bdelosti je nevyhnutná neporušená funkcia:
Bdelý stav je výsledkom neustáleho spracovania informácii, a to nielen na úrovni projekčných centier na rôznych úrovniach CNS ale aj na úrovni nešpecifických integračných sústav, zo všetkých informačných systémov, ktoré komunikujú s vonkajším prostredím.
Prechodné stavy medzi bdením a spánkom sa líšia rôznymi vzťahmi medzi silou podráždenia a odpovede.
Spánok je predovšetkým veľmi dôležitý fyziologický stav, nutný pre regeneráciu organizmu. Spánok možno stručne definovať ako protiklad bdelého stavu, teda ako reverzibilné oslabenie či stratu kontaktu s prostredím, ktorá nie je absolútna ani z hľadiska intenzity spánku, ani z hľadiska extenzity spánku.
Spánok je nervový fenomén, charakterizovaný poklesom dráždivosti kôrových neurónov na senzorické podnety – ide teda o útlmový stav, ktorého hĺbku možno určiť intenzitou zmyslového podnetu, ktorý spánok preruší.
Spánok má duálny a cyklický charakter, kde rozlišujeme 2 typy spánku:
Ukazovateľ | Spánok Non-REM | Spánok REM |
EEG | δ-rytmus | β-rytmus |
Frekvencia dýchania | Nižšia a pravidelná | Zvýšená a nepravidelná |
Frekvencia systol | Nižšia a pravidelná | Zvýšená a nepravidelná |
Tonus kostrových svalov | Nízky | Vymiznutý |
Pohyby očných bulbov | Bez pohybov | Rýchle |
Hĺbka spánku | Menšia | Väčšia |
Metabolizmus mozgu | Nízky | Zvýšený až o 20 % |
Prietok krvi | Nezmenený | Výrazne zvýšený |
Sny | Zriedkavé a s myšlienkovým obsahom | Takmer pravidelné a so zmyslovým obsahom |
Podiel na celkovom trvaní spánku u dospelých u novorodencov | 80 % 50 % | 20 % 50 % |
Tabuľka 1. Rozdiely medzi spánkom NONREM a REM.
Cirkulačná a historická teória spánku – periodicita stavu bdenia a spánku je podmienená zmenami prietoku krvi mozgom, respektíve zmenou tvaru neurónov, ktoré v dôsledku toho prestávajú prijímať informácie z prostredia.
Chemická teória spánku – vychádza z predstavy o tlmivom účinku niektorých látok, koncových produktov metabolizmu (kyselina mliečna, CO2, cholesterol).
Humorálna teória spánku – vychádza z predstavy existencie látky, ktorá sa nachádza v priebehu spánku v krvi a mozgomiešnom moku. Látka má bielkovinový charakter a vyvoláva u zvierat hlboký pomalý spánok – DSIP (delta sleep induced peptid). Inou látkou, ktorá je schopná vyvolať, respektíve predĺžiť pomalý spánok je faktor S. Serotonín uvoľňovaný z neurónov mozgového kmeňa spôsobuje ospalosť a spánok, zatiaľ čo adrenalín udržuje bdelosť.
Kortikálna teória spánku – spánok je generalizovaný útlm, ktorý sa postupne šíri po oboch hemisférach, pričom niektoré centrá môžu zostať i pri hlbokom spánku neutlmené. Ide tu o dva druhy spánku: aktívny spánok ako dôsledok útlmového procesu a pasívny spánok ako dôsledok eferentnej deprivácie mozgu.
Teória spánkových centier – spánkový stav je možné vyvolať stimuláciou rôznych mozgových jadier v podkôrových štruktúrach (napríklad vo formatio reticularis alebo hypothalame).
Teória o pasívnom vzniku spánku – zdôrazňovala význam retikulárneho aktivizačného systému mozgového kmeňa a nešpecifických jadier thalamu.
Elektrofyziologická teória spánku – pomalý a rýchly spánok nie sú dve fázy toho istého funkčného stavu, ale že sú to dva rôzne stavy, ktoré sa navzájom striedajú.
Spracoval: Doc. RNDr. Pavol Švorc, Ph.D., Katedra fyziologie a patofyziologie LF OU v Ostravě
Article printed from E-learningová podpora mezioborové integrace výuky tématu vědomí na UP Olomouc: http://pfyziolmysl.upol.cz
URL to article: http://pfyziolmysl.upol.cz/?p=4392
Click here to print.
Copyright © 2011 E-learningová podpora mezioborové integrace výuky tématu vědomí na UP Olomouc. All rights reserved.